Najčastejšie gramatické chyby, ktorým by ste sa mali vyvarovať

Naša krásna milovaná ľubozvučná slovenčina a jej zákerná gramatika. Nikto učený z neba, samozrejme, nespadol, no často sa stretávam s prípadmi, ktoré ma dostanú do úzkych. Poďme sa pozrieť na najčastejšie chyby, ktoré Slováci stále dookola robia a nedokážu sa poučiť, ani keď si urobia v poradí stodeväťdesiaty piaty test. Áno, viem, tá číslovka vyzerá desivo, no v článku vám ukážem aj to, ako sa číslovky naučíte písať správne raz a navždy. 

Potencionálne si spravím hambu akonáhle dopíšem o nesprávnych gramatických variantách slov

Táto veta pravdepodobne vyvolala reflux u všetkých milovníkov slovenčiny. Je v nej totiž napísané nesprávne takmer všetko. Slovo „potencionálny“ neexistuje, správne je „potenciálny“. „Hamba“ sa určite nepíše s m, ale je to „hanba“, no a slovo „akonáhle“ je nespisovné, použite radšej variant „hneď ako“. A áno, je to „variant“, nie „varianta“. Keby ľuďom dali za každú chybu pokutu 5 eur, hneď by sa to naučili. 🙂 A áno, áno, euro skloňujeme.

V šesťdesiatych rokoch vo svojích šesťdesiatich rokoch stále nevedel správne napísať číslovky

Ach, tie číslovky. Pomaly z nich šedivieme všetci. Ruku na srdce, komu z vás sa ešte nikdy nestalo, že by na chvíľu zostal v pomykove, ako sa TÁ číslovka správne píše?

Poďme sa to spoločne raz a navždy naučiť.

Základné číslovky, na ktoré sa pýtame otázkou „koľko?“, od päť do deväťdesiatdeväť skloňujeme podľa vzoru päť. To znamená, že ich píšeme s mäkkým i. Výnimkou sú iba číslovky končiace sa na jeden, ktoré sú nesklonné.

Príklady: „Študoval som až na šiestich školách.“ „Ôsmim z nás sa to nepodarilo.“ „Snehulienka mala svojich siedmich trpaslíkov.“

Druhou skupinou sú číslovky radové. Na tie sa pýtame otázkou „koľký v poradí?“ a skloňujeme ich podľa vzoru pekný alebo cudzí.

Príklady: „Naši hokejisti skončili na šampionáte druhí.“ „Deviaty bod programu sa mi páčil najviac.“ „Gratulujeme k osemnástym narodeninám.“

Spisovná verzia je takisto aj vtedy, keď píšeme čísla a za nimi bodku, napríklad 90. roky. V tomto prípade sa neberie ohľad na to, či číslovku skloňujeme alebo nie. Či je to už oslava 10. výročia vašej svadby, stretnutie, ktoré je možné až po 9. októbri alebo ste sa narodili v 70. rokoch.

Prvý krát je bežné pomýliť sa, no druhý raz si už dajte pozor

Všetky výrazy, kde použijete nesklonný tvar s „krát“, píšte vždy spolu. Bez pomlčky, spojovníku či medzery. Prvýkrát, päťdesiatykrát, viackrát. Keď sa však rozhodnete pre variant s „raz“, používajte medzeru. Keď to napíšete dvadsiaty raz, už vám to pôjde automaticky.

Je to lepšie s dlhým či krátkym?

Dlhé či krátke i? Zvykne to byť dilema.

„Naša nová kolegyňa pracuje na pozícií PPC specialist.“ Niečo nám v tejto vete nesedí. Možno ste to dokonca prehliadli, no zakončenie slova „pozícia“ v lokáli jednotného čísla nemá končiť dĺžňom. Dlhé í by sme napísali v slovách, ktoré sa končia príponou -cia v prípade, ak ide o genitív množného čísla. Ak máte dilemu, existuje jednoduchá pomôcka. V jednotnom čísle píšeme krátke i a v množnom čísle dlhé í.

Táto pomôcka však neplatí v prípade, že ide o privlastňovacie zámená. Tam je to presne naopak.

Pri skloňovaní privlastňovacích zámen (môj, tvoj, náš, váš, svoj) píšeme krátke i s výnimkou inštrumentálu jednotného čísla, kde píšeme dlhé í.

Príklad:

„Boli sme na večeri s našimi priateľmi.“

„Povedal sme o tom iba našim priateľom.“

„Večeru sme si užili spoločne s naším priateľom Romanom.“

Zopár slov, ktoré zvyknú popliesť nielen internetoví hrdinovia 

V komentároch na sociálnych sieťach sa dajú nájsť skutočné skvosty. Ale to už ani nie sú gramatické chyby, ako skôr celková nevedomosť konkrétnych ľudí. Poďme sa však pozrieť na bežné chyby, ktoré sa prihodia aj vyštudovanému slovenčinárovi.

Stáva sa, že miesto našich slovenských výrazov, používame tie české. V mnohých prípadoch si ani neuvedomujeme, že sú to bohemizmy. Napríklad slová ako „prádlo“, „pomazánka“ či „doporučujeme“ správne vyzerajú takto: „bielizeň“, „nátierka“, „odporúčame“.

Často vidím, že ľudia píšu „súčastne“ miesto „súčasne“, alebo „presvečenie“, miesto správnej verzie „presvedčenie“.  Takisto je bežné, že vás napadne myšlienka, no napadnúť vás môže len nejaký grammar nazzi, ktorý premýšľa podobne ako ja :D. „Napadla mi“ myšlienka. No a keď vám niekto odošle mail, tak si to nájdete v „maile“. Nie v „maili“ a už vôbec nie v „maily“. Čo mi pripomína spomenúť, že keď je slovo v lokáli (na ktorý sa pýtame „o kom, o čom“), vždy píšeme mäkké i.

Prvá časť gramatického okienka je za nami a ja pevne verím, že väčšinu z týchto vecí si zapamätáte raz a navždy. Skúste nám napísať do komentára, koľko gramatických chýb ste našli v tomto článku 😉