Zlomené srdiečka a budúcnosť Instagramu

Predstavte si, že vás cudzí človek požiada o telefónne číslo a e-mail vašej 14-ročnej dcéry? Poskytli by ste mu ich?

Priznávam, možno je to úvodné prirovnanie trochu bulvárne pritiahnuté za vlasy, pointa je však jasná. Približne 2 milióny detí vo veku od 13 do 15 rokov používa na Instagrame firemný profil namiesto súkromného. A s tým zverejňuje svoje telefónne číslo alebo e-mail. K zvýšenej miere prechodu na firemné účty došlo najmä po „skrytí“ počtu srdiečok pri jednotlivých instagramových postoch v privátnych profiloch – novinke, ktorú aktuálne testuje Instagram a ktorá má, paradoxne, deti chrániť. Vo svojom aktuálnom prieskume na vzorke 200 000 mladých ľudí to zverejnil dátový špecialista David Stier.

Test srdiečok

Informácia o dočasnom zrušení počtu lajkov – srdiečok pod príspevkami prebehla aj našimi internetmi. Test aktuálne prebieha vo vybraných krajinách. Známe instagramové „srdiečka“ a ich presný počet pod príspevkami nahradila všeobecnejšia informácia „Páči sa XY“ a ich počet sa bude zobrazovať už len jednotlivcovi – majiteľovi účtu.

Dôvod? „Nechceme, aby bol bol Instagram miestom súťaženia…,“  vyjadril sa šéf Instagramu Adam Mosseri. Jednou z príčin testovania sú určite aj závery štúdie Kráľovskej spoločnosti pre mentálne zdravie (RSPH), v ktorej Instagram skončil ako sociálna sieť s najhorším dopadom na mentálne zdravie (len pre informáciu, najlepšie dopadol YouTube).

Môžu srdiečka za našu úzkosť?

Zaujímavý  pohľad na túto tému ponúka behaviorálna psychológia. Ak si spomínate na slávny Pavlov experiment so psami, naše správanie funguje do veľkej miery na podmieňovaní. Na schéme – podnet -reakcia – odmena. Srdiečka – lajky fungujú ako odmena, ktorá podmieňuje naše budúce správanie. Okrem toho fungujú aj ako určité širšie – sociálne ocenenie, čo ich efekt znásobuje. Ak pripočítame ich nepredvídateľnosť, neurčitosť, a ako odmenu vnímame aj možnosť teoreticky nekonečné možnosti zvyšovania ich počtu, získame jednoduchú ale neuveriteľne silnú zbraň tvarovania nášho správania. Pripočítajme ešte polmiliardy užívateľov – potenciálnych súperov a psychickú zraniteľnosť mladých ľudí medzi 13 – 24 rokmi.

Povedané inak, práve srdiečka do veľkej miery udržiavajú používateľov na Instagrame a „nútia“ ich zotrvať. Pomôžeme si príkladom gamblera, ktorý si nemôže nechať ujsť ďalšiu hru, pretože práve tá môže priniesť očakávaný úspech. Nepravdepodobnosť, neurčitosť a istá miera neovplyvniteľnosti výhry je základným kameňom vznikajúcej závislosti. Neustála kontrola feedu, storiek, srdiečok vlastných aj cudzích prechádza do neurotického správania (známeho aj ako FOMO syndróm), ktoré si mladý človek často neuvedomuje, aj preto, lebo je spoločensky tolerované. Veľkosť výhry nie je teda to najpodstatnejšie, tri, štyri srdiečka obyčajného používateľa môžu vyvolať podobný efekt ako 2-3000 toho známejšieho. Podstatná je samotná hra. Aj preto gambler s hrou nikdy neprestáva. Hranica medzi kontrolovaným konzumovaním a závislosťou je už dnes pomerne jasne definovaná.

Čo by sa teda stalo, kebyže najsilnejšia odmena zmizla a ostal by „iba“ pekný obsah, vlastne prvotný zámer aplikácie? Stačilo by to? Boli by výsledky psychologických prieskumov pozitívnejšie? Čiastočne áno, no porovnávania ako jedného zo zdrojov psychických problémov by sme sa tým nezbavili. Jediným riešením by tak bolo zrušiť celú aplikáciu alebo ju rozdeliť na nejaké levely s ohľadom na sociálne postavenie používateľov. O niečo podobné sa pred rokmi pokúsila (neúspešne) aplikácia Fb pre bohatých. Príde vám to ako utópia? Zásah do slobody a ľudských práv? Alebo dospejeme do štádia, keď bude prirodzene IN nebyť na sieti? Teda, minimálne, nebyť tam v dnešnom slova zmysle – väčšinového pasívneho konzumenta obsahu iných ľudí.

Dopad na influencerov

Je jasné, že zrušenie počtu lajkov by malo dopad aj na infuencerov, pre ktorých je toto číslo jedným z ukazovateľov úspechu. Čo hovoria na tento trend? Pre známu fitnessku (meno máme v redakcii) sú pre hodnotenie úspešnosti kampane dôležitejšie impresie ako lajky:

„Najviac sa aj tak pozerám na impresie, to je, že koľkokrát si ľudia daný príspevok pozreli. Veľa ľudí vášmu úspechu nepraje a tak like nedajú, ale keď ťa fotka proste zaujme, jej obzeranie si proste neodpustíš, myslíš si, že keď nedáš like, tak sa neprezradíš, ale už len tým že si ju zobrazíš, pomáhaš dotyčnému…“

Na otázku, čo by robila, kebyže aj u nás Instagram stopne zobrazenie počtu lajkov (aj keď sám používateľ ich vidieť bude) odpovedala:

„To isté čo doteraz a možno tým, že by som som nevidela rozdiel medzi like-mi na fotke, kde ukazujem prednosti a fotke, kde mi vidno trebárs len tvár, tak by som pridávala viac takých fotiek, aké chcem ja a nie, aké chcú ľudia vidieť.“

Ochrana používateľa

Na základe týchto výsledkov  a celospoločenskej debaty sa Instagram zjavne snaží zvyšovať starostlivosť o svojich používateľov. Jednou z noviniek okrem odstránenia srdiečok tak má byť aj zavedenie „upozornení“, ktoré sa zobrazia pred zverejnením postu, ktorý porušuje pravidlá komunity spolu s varovaním vymazania účtu. Pôjde o nahotu, pornografiu, šikanovanie, sexuálny harašment, nenávistné prejavy, predaj drog a terorizmus. Ale napríklad aj vyhľadávanie tém a kľúčových slov ako napr. depresia, melanchólia, samovražda… Tieto opatrenia by mali prispieť k zlepšeniu prostredia sociálnych sietí a duševnej pohody používateľov. Či tomu tak naozaj bude, ukáže budúcnosť a psychologické výskumy. Tých je dnes na túto tému poskromne. Jednoducho, sme ešte príliš pohltení prítomnosťou nového, aby sme dokázali zaujať primeraný časový aj myšlienkový odstup.

Zdroje:

• Kircaburun & Griffiths -2018 – Instagram addiction and the Big Five of personality: The mediating role of self-liking
• Kircaburun & Griffiths 2018 – Problematic Instagram Use: The Role of Perceived Feeling of Presence and Escapism
• Ershad and Aghajani 2017- Prediction of Instagram Social Network Addiction Based on the Personality, Alexithymia and Attachment Styles
• Balta, Emirtekin, Kircaburun, & Griffiths -2018 – Neuroticism, Trait Fear of Missing Out, and Phubbing: The Mediating Role of State Fear of Missing Out and Problematic Instagram Use
• Kuss & Griffiths – 2017 – Social Networking Sites and Addiction: Ten Lessons Learned